Monday, September 20, 2010

Phantom der Zinne, 7c+


Dolomity ma vždy niečim prekvapia. Raz je to počasie, inokedy kvalita skaly. A teraz? Vlastne kvalita skaly ma už vôbec neprekvapuje. Ale tento krát to bolo celkom iné. Času nebolo dosť, tak sme sa rýchlo nahrnuli pod stenu Cima Grande. Na výber bolo viacej ciest, len ten "fantóm" trčal z tých ošuverených papierov. Vybrané. Ráno kosa, materiál v šere cinká na sedákoch. Ešte nesmiem zabudnúť schovať baterky, aby vydržali celý deň pri tejto zime. Pozitívne je, že obloha sa vyjasnila, ale načo veď budeme v severnej stene. Aďo s Ďurim nastúpia, ja ešte počkám. Ako fantóm pribieha ku mne mladý chalan, rakúšan, že mu spadla spolulezkyňa. Utekám s ním. Hlavou by preletela myšlienka, dnes tu bude letecký deň. Dievčina sa moc neusmievala, celá sa triasla, až to prešlo aj na mňa. O pár minút, pre mňa nekonečno, je počuť svišťanie vrtule. Pati je v bezpečí a mňa vábi fantóm ku sebe hore. Chalani natiahli dve dĺžky a zhodili mi fix. Potom to už išlo hladko, nikto by nepovedal. Točím, fotím. Pozriem na hodiny a všetci sa čudujeme, že by sme mali vytiahnúť pyžamá, umyť zuby a spať. Tak si dáme desať minút slnečného kúpeľa a šup do postielky. Spánok mi prerušujú myšlienky na fantóma, ale aj otlačený zadok. Je šesť, šialenci na polici predvádzajú drum'n'bass jogu. Nikto netlieska. Trochu, ale len trochu ohriati sa posúvame vyššie. Na počudovanie opäť všetko hladko. Teším sa, kedy uvidim záhadného fantóma. Jeho prítomnosť je cítiť. Aďo práve ťahá najľahšiu dĺžku. Fantóm prišiel, Aďo padá dole hlavou, letí poza nás. Poriadne sa poudieral, ale na funkciu IT to nebude mať vplyv. Je tu koniec. Fantóma sme nevideli, ale cítili sme jeho silu. A tak prekvapenia v dolomitoch pokračujú.FOTO

1 comment: