Friday, February 18, 2011

Diebsofen


Malo byť pekne. Víkend sa blížil. Dostal som info, že sa pridá jeden z "LEGENDERYs". Áno, Richie. Celú cestu sme mu opisovali, ako bude krásne a že najkrajšie diery sú na Záhorí, bratm. Potom Ďuro vytiahol flašku červeného a po chvíli sa mu ústa nezastavili. No a nám ostatným začalo z jeho rečí natekať na brušákoch. Cesta ubehla fakt rýchlo. Celý večer nám niekto klopal na auto. Klope, klope dáždik ... Ráno čisté, nefalšované wettoolové počasie. Tak šlapeme v hmle a vlhku. Gajd Adi nás ťahá miestnym lesom. Cesta je nekonečná. Náhle sa zastavujeme. Adi sa rozhoduje, že sa vrátime. Prečo? No lebo, bratm gajd túroval, ako o život a nevšimol si odbočku. Po nezabudnuteľnom warmupe, konečne stojíme pod asi najťažšou drytoolovou mordou, Law in Order, M13 (autor Markus Bendler). Hneď sme si vybrali trochu ľahšiu dieru na rozlez. Richie sa "rozplíval" nad tou "krásou". Po predošlom výjazde v Dolomitoch očakával ľad, či čo. Rozlezom sme zostali zaskočený. Žeby sme to prehnali s chodením po lese? Gajd nas poslal do M8, tak hádam v pohode. Večer v pizzerii sedime, na chrbátoch EANy od blatových hrotov. Tak sa poriadne vyspat, aby sme niečo ešte vyliezli. Ráno stretneme famíliu Hrozových. A májú aj easy nákres od Benďa. Začne byť veselšie. Včera sme sa s Richiem rozliezali v nejakej M9/M10. Hohohóóó, pán Gajd. Tak si dáme povinné sedmi z nákresu. Ďuri skúša Právo, Adi noname M11. A nakoniec sa pasujeme z našou "rozliezačkou". Sme šťastní. Z celkového hnusu sme vyťažili maximum. Jeden alpinista by mal radosť :-) Mrholenie, oteplenie. Cesta späť v duchu, tvrdne v bruchu. FOTO je tu

1 comment:

  1. Pekne sa ti blog rozrasta. Gratulujem k vykonu. Ked nevies obtiaznost, vsetko je lahsie. :) Filmoval si?

    ReplyDelete