Thursday, April 28, 2011

Ježkovia a chrasty

Bolo to celkom rýchle, ale doslova. Keď nám policajt tvrdil, že v obci sa jazdí 50km/h a Ďuro sa tvrdo bránil, až kým mu nešiel ten tvrdohlavec dať putá. Išlo do tuhého a to ešte nikto nemal na sebe sedák. Bolo krásne a my sme v tej malej "dedine" hľadali bankomat na obšťastnenie príslušníkov. Dorazili sme. Vybaľujeme, prebaľujeme, nabaľujeme. Ešte dnes budeme liezť. Je veľa hodín. Tak sa ponáhľame do kopca. Všade je cítiť alpskú jarnú náladu. Snehy sa pomaly topia, tráva potichu rastie, zverstvo sa prebúdza. A to je práve ďalšie poleno pod nohami. Skrížili sme si cestu z rohatým, resp. s rohatými bolo ich asi šesť, čiže presila. dali to jasne na javo, pobehovali v trojkovom teréne okolo, niektorí si navzájom skúšali rohy. Čo tým chceli naznačiť? Začali sme trochu pripúšťať, že narazíme na odpor. Múdrejší ustúpili. A tak stojíme pod nástupom. Smer nie je úplne jasný, ale to sa hádam poddá. Ďuro sa pustil prvý do neznáma. Vydržal dosť dlho. Dennú šichtu dokončil Aďo. Slnko sa ukladalo do postele niekde za vrcholky a odreté ruky sme išli liečiť Weissbierom. Na ztuhnuté kríže je vraj najlepšie lezenie a posedávanie v sedáku, tak sa po malých raňajkách opäť vraciame do "práce". Ranný víkendový kľud naruší hluk vŕtačky. Veľmi príjemný zvuk. A potom len sprosté reči spolulezcov. Chrastavý, pichlavý povrch, ale drží. Rodí sa cesta. Kam? To ešte nevieme. Ale vyzerá to tam takto. Na budúce sme späť. Tchuss

No comments:

Post a Comment